Kompostovaním získavame cenné hnojivo pre náš pozemok. Obsah vrecka z vysávača tam však nepatrí. Rovnako do kompostu nedávame ani lieky, textil, staré oleje, zvieracie kosti a mäso, perie či mliečne výrobky. Ideálne je vyhnúť sa i citrusom a banánom, ktoré boli chemicky ošetrené.

Litofón je záhradný hudobný nástroj podobný xylofónu, zostrojený z rôznych druhov a hrúbky hornín.

Z hľadiska biochémie ide o ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami pomocou chemických výlučkov zo stoniek, listov, kvetov, koreňov a odumretých zvyškov, alebo o ovplyvňovanie mikroorganizmov v pôde a mimo nej rastlinami. Pozitívne na seba pôsobia napríklad jahody a cesnak, alebo cibuľa a mrkva.

Hydroponické pestovanie je pestovanie rastlín bez pôdneho substrátu, kde živiny a vlahu prijímajú zo špeciálneho vodného roztoku. Pôda je nahradená hydroponickým substrátom, najčastejšie keramzitom. Plní hlavne upevňovaciu funkciu, čím pomáha udržať rastlinu vo zvislej polohe a zaisťuje, aby sa ku koreňom dostalo vyvážené množstvo živín, vlahy a vzduchu.

Na vrchol bylinkovej špirály umiestňujeme svetlomilné rastlinky, ktoré si až tak nepotrpia na vlhkosť, teda napríklad šalviu. Mätu a bazalku by sme mali umiestniť ideálne na druhý koniec špirály, tam kde je viac tieňa a vyššia vlhkosť.

Prístrešok pripomínajúci rečnícky pult ukrýva pod strieškou dážďovkové divadlo. Ide o akvárium s pôdnym substrátom, v ktorom sú nasadené dážďovky. Žiaci takto môžu sledovať ich život v rôznej hĺbke. Keďže sú citlivé na svetlo, chráni ich "divadlová opona".

Ukazovateľom času pri analematických hodinách je tieň postavy človeka, ktorý sa ale musí postaviť na správne miesto stredovej dosky s dátumovou úsečkou.

Apidomček slúži ako terapeutická pomôcka, v ktorej môžeme v tichu a pokoji počúvať, sledovať a cítiť život včiel. K priamemu kontaktu so včelami v ňom však nedochádza.

Rašeliniská sú vzácne tisícročné ekosystémy, ktoré sa začali vyvíjať po poslednej dobe ľadovej. Ťažbou rašeliny sa však rýchlo devastujú a hrozí im zánik. Hoci má skvelé vlastnosti, pre ktoré sa teší obľube medzi záhradkármi, je lepšie uprednostniť substrát, ktorý na pozemku máme a voliť do záhrady lokálne druhy rastlín, ktoré nevyžadujú úpravu pôdy.

Spôsobov ako odstrániť burinu v dlažbe je hneď niekoľko, medzi najšetrnejšiu metódu patrí klasické mechanické odstránenie, ktoré však s najväčšou pravdepodobnosťou budeme musieť častejšie opakovať. Použiť sa však dá i vriaca voda (zabíja však pôdne mikroorganizmy), roztok s octom (okysľuje pôdu), či čistým liehom. Pesticídy na báze glyfosátu boli Svetovou zdravotníckou organizáciou označené za potenciálny karcinogén a Európska únia sa zaviazala prestať používať túto látku do roku 2022.

Agát biely (Robinia pseudoacacia) patrí u nás medzi invázne druhy drevín. Ide teda o nepôvodnú drevinu, ktorá sa rýchlo a nekontrolovateľne šíri a vytláča pôvodné druhy zo svojich stanovíšť. Ďalšími inváznymi druhmi sú tiež napríklad pajaseň žliazkatý, sumach pálkový či javorovec jaseňolistý. Čremcha obyčajná a drieň obyčajný sú naopak v našej záhrade vítané.

Pokiaľ chceme zlepšiť podmienky pre opeľovače, dôležitá je zmena a intenzita kosenia pozemkov. Ideálne je ponechať strnisko 7 – 10 cm vysoké a kosiť kosou, alebo lištovou kosačkou v dvoch etapách (nie celý pozemok naraz) počas 14 dní. Termín kosby v závislosti od počasia by mal byť 2-krát za rok (zvyčajne do 15.5. a po 15.9.)

Tis obyčajný (Taxus baccata) je bežnou súčasťou našich záhrad, no okrem červených plodov je celá rastlina pre človeka jedovatá. Plody sa nevyznačujú chuťou, pre ktoré by ste ich chceli ochutnať, a pozor, semienka sú tiež jedovaté.

Viacúčelové jazierko, v ktorom sa dá napríklad i zaplávať, by pre svoju samočistiacu schopnosť bez nutnosti používania chemikálií v ideálnych podmienkach malo mať rozlohu aspoň 70 m². Približne polovica tejto plochy by mala slúžiť na biologické čistenie vďaka prítomnosti vodnej a brehovej vegetácie. Samozrejme, dôležitý je i tvar, hĺbka a poloha jazierka.

Namiesto chemickej ochrany kultúrnych rastlín odporúčame používať v prírodných záhradách prirodzenú, biologickú ochranu. Každý škodca má svojho predátora, ktorému môžeme postaviť „hotel“ – miesto, kde sa môže ukryť či rozmnožovať. Hmyzími domčekmi zároveň podporujeme v záhrade biodiverzitu a rovnováhu.