Hurá von, učiť saza včelamido zelenej školydo Zaježovejdo sadudo Zaježovskej školy !

Viac o projektoch Živice v platforme huravon.sk

Čo nové vonku?

Letný vzdelávací tábor Hurá von! – Čarodejnícky rodinný tábor

Premýšľate ako zmysluplne stráviť leto s deťmi? Vyskúšajte náš dobrodružno-zážitkový tábor pre rodiny s deťmi, ktoré sú rady vonku.

Aj toto leto tím Hurá von! pripravuje dobrodružný vzdelávací tábor pre rodiny v úzkom kontakte s prírodou.

6-dňový zážitkový pobyt pre rodiny s deťmi pod vedením skúsených lektorov CEEV Živica vám ponúka zmysluplne strávený čas s rodinou v krásnom prostredí zaježovských lazov. Na tábore vás čaká ochutnávka eko-zážitkových aktivít, ale aj spoločné objavovanie dobrodružstva v prírode, hravosti a rodinnej pohody. Tábor sa bude konať 16. - 21.8.2024 v našom Vzdelávacom centre Zaježová.

Tento rok sa môžete tešiť na triediaci klobúk, prípravu zázračných elixírov, hľadanie strateného dračieho vajca a najmä veľa čarovania. Čaká vás bohatý program:

  • rodinné aktivity zamerané na budovanie vzťahov a ich utuženie
  • dobrodružné objavovanie  zaježovských lesov
  • rodinná prespávačka pod hviezdami
  • kreatívne workshopy, pri ktorých sa zabavíte aj niečo nové naučíte
  • večerné rozhovory pri ohni (hudobné nástroje sú vítané), sauna aj čajovňa
    a mnoho iného…

Čo si z tábora odnesiete:

  • rodinné vzťahy posilnené pestrými a silnými zážitkami
  • čerstvé zásoby energie z pobytu v prírode a v úzkom kontakte s ňou
  • nové vedomosti a zručnosti
  • spomienky a kúzelné predmety
  • nových rodinných priateľov na podobnej vlne

Pobyt je určený pre rodiny s deťmi. Program bude prioritne zostavený pre dospelých a deti od 5 – 12 rokov a prebieha na 80% vonku.

Lektori:

Feri Cimerman, Aďa Uherková a Tomáš Harhovský. Lektori pracujú v CEEV Živica a majú dlhoročné skúsenosti s prácou s dospelými a deťmi.

Referencie:

Letné rodinné tábory Hurá von! sa konajú už 5. rok a ako to na nich vyzerá sa dozviete z táborových fotiek:

2023 https://huravon.sk/2023/05/11/letny-tabor-hura-von-styri-zivly/
2022 https://huravon.sk/2022/07/15/ako-nam-bolo-na-letnom-tabore/
2021 https://www.facebook.com/groups/huravon/permalink/836432490627148
2020 leto https://huravon.sk/2020/07/12/fotky-z-letneho-rodinneho-tabora/
2020 zima https://huravon.sk/2020/03/15/zimny-tabor/
2019 video https://www.youtube.com/watch?v=aJf5_WtnH0I

Cena:

Dospelí: 225€ (v cene je ubytovanie, plná penzia – dospelá porcia a celodenný program)

Deti od 3 rokov: 185€ (v cene je ubytovanie, plná penzia – polovičná porcia a celodenný program)

Je možné si uplatniť rekreačný poukaz.


Storno poplatky:

  • 28 - 5 dní pred táborom: 70% z účastníckeho poplatku
  • 4 a menej dní pred táborom: 85% z účastníckeho poplatku
  • v prípade zabezpečenia náhradníkov vám storno poplatok nebude účtovaný


Bližšie informácie a prihlášky

Elektronickú prihlášku na tábor prosím vyplňte tu:  https://forms.gle/rH6NYR2nvscVD7e6A
(1 prihláška je za celú rodinu / počet miest na tábore je limitovaný)

Otázky ohľadne programu a prihlášok na: cimerman@zivica.sk

Všetky informácie o ubytovaní a strave nájdete na web stránke Vzdelávacieho centra Zaježová.

Z kurzov Školy v „oute“ v Zaježovej

4. ročník projektu Školy v "oute" sa venoval aj inklúzii pri učení vonku.

Tohtoročné 3-dňové kurzy v projekte Školy v "oute" absolvovalo 20 pedagógov zo základných škôl a tiež 6 inkluzívnych tímov v zložení 2 učitelia a 2 deti zo základných aj špeciálnych škôl z celého Slovenska.

Spoločne sme objavovali benefity zážitkového vzdelávania vonku a testovali nové metodiky a hosťom večernej online diskusie bol aj Viktor Križo, pedagóg a psychológ z Inklucentra.

Ďakujeme spoločnosti IKEA za podporu učenia vonku a platformy Hurá von 💚

Kurz „Vzdelávanie k udržateľnej kariére“

Hľadáme učiteľky, učiteľov či psychológov základných škôl, ktorí sa zaujímajú o to:

✅ako prehlbovať vzťah medzi deťmi a prírodou
✅ako využívať prírodu na sebapoznanie a sebareflexiu u detí
✅ako deťom otvoriť príležitosti k budovaniu udržateľnej spoločnosti

Pozývame vás na akreditovaný vzdelávací kurz (spolu 5 dní), ktorý vznikol v medzinárodnej spolupráci s partnermi z Česka, Fínska a Slovinska. Kurz je zameraný na rozvoj zručností pedagógov, kariérových poradcov a školských psychológov v oblasti budúcich udržateľných povolaní v prepojení so zážitkovým vzdelávaním v exteriéri a wellbeingom pri učení vonku.

Vzdelávací kurz je dlhodobý a bude prebiehať počas 1 roka. Skladá sa z 3 fáz:

  • 4 stretnutia naživo (3 z nich v rozsahu 6 hodín sa budú konať v Bratislave a jedno 2-dňové vo Vzdelávacom centre v Zaježovej www.centrumzajezova.sk)
  • Aktívne experimentovania (obsah stretnutí budeme pretavovať do aktivít so žiakmi a budeme si na tieto aktivity dávať spätnú väzbu)
  • Metodická podpora skúsených lektorov Živice počas celého kurzu

Termíny kurzov: 30.5.2024 (Bratislava),  september 2024 (Bratislava), december 2024 (Bratislava) a apríl/máj 2025 (Vzdelávacie centrum Zaježová (konkrétne termíny stretnutí sa už určia v rámci vybraných účastníkov).Účasť je nutná na všetkých kurzoch prezenčne.

Registrovať na kurz sa môžete do 30.4.2024. Počet účastníkov kurzu je obmedzený.

Link na registráciu:  https://forms.gle/vcPSxmkiAk1nEVdn6

Kurz je vďaka finančnej podpore z programu Erasmus+ pre účastníkov a účastníčky zdarma.

Metodické listy na učenie vonku o klíme v PDF

Ako učiť vonku o klíme – nové metodické listy 

Ako prepojiť matematiku, fyziku, biológiu, etiku či environmentálnu výchovu s témou klímy a klimatickej zmeny? Táto téma je všadeprítomná a medzipredmetová. Inšpirujte sa ponukou aktivít a ucelených hodín pre učenie vonku o klíme.

Už po tretíkrát vám prinášame po niekoľkomesačnej spolupráci s tímom skúsených pedagógov a lektorov metodické listy pre vybrané vyučovacie predmety. Tento rok sú zamerané na tému klímy prepojenú so zážitkovým vyučovaním.

Cieľom je inšpirovať pedagógov, aby časť výučby na tému klímy a klimatickej zmeny preniesli do vonkajšieho prostredia a podporili tak nielen záujem žiakov a študentov o obsah učiva a jeho praktické využitie, ale umožnili im aj tak potrebný pohyb a kontakt s prírodou. Pobyt vonku v zeleni pôsobí harmonicky na ľudskú psychiku a zložitosť témy klímy aj obavy, ktoré s ňou môžu byť spojené, tak zjemňuje. Navyše zážitkovou formou rozvíjajúcou kreativitu, spoluprácu a kritické myslenie. 

Metodické listy sú zostavené tak, aby ste si vedeli vyučovanie vonku vychutnať celoročne a tiež medzipredmetovo. Obsahujú tiež pozitívne príklady dobrej praxe a nabádajú k individuálnemu aktivizmu. Zdarma si ich môžete stiahnuť na linku nižšie.

Vznik a tlač metodických listov finančne podporila spoločnosť IKEA a Ministerstvo školstva SR.

Metodické listy na učenie vonku o klíme v PDF

Bezplatné akreditované kurzy učenia vonku pre školy z TSK

„3-dňový zážitkový kurz vo vzdelávacom centre, ekocentre s celodenným programom - akreditovaný na tému podpora zážitkového učenia vonku a učenia o klíme na školách“

Pozývame vás na účasť na akreditovanom 3-dňovom vzdelávacom kurze Hurá von! vo Vzdelávacom centre Zaježová, ktorý je zameraný na praktickú ukážku metód pre zmysluplné vyučovanie rôznych predmetov vo vonkajšom prostredí.

Pripravili sme pre vás ponuku 5-ich termínov, každý pre 30 účastníkov (dvojice za každú prihlásenú školu). Prihlásiť sa môže aj viacero dvojíc z jednej školy.

Informácie o našom Vzdelávacom centre nájdete na webovej stránke www.centrumzajezova.sk.

Celý kurz (vrátane ubytovania a stravy) je pre účastníkov bezplatný. Náklady spojené s odbornými lektormi a pomôcky sú hradené z projektu: „Vzdelávanie pre ENV koordinátorov a pedagógov v TSK v oblasti environmentálnej výchovy“. Účastníci si hradia len cestovné náklady do Vzdelávacieho centra Zaježová. Pre úspešné absolvovanie je potrebné zúčastniť sa celého trvania kurzu.

Kurzu sa môžu zúčastniť pedagógovia, koordinátori vzdelávania aj lektori z Trenčianskeho samosprávneho kraja.


„5-hodinový kurz zážitkového vzdelávania priamo na škole na tému podpora zážitkového učenia vonku a učenia o klíme“ na vašom školskom dvore

Vzdelávacia platforma Hurá von! vám v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom ponúka možnosť zrealizovať aktualizačný 1-dňový bezplatný 5-hodinový vzdelávací kurz učenia vonku priamo v areáli vašej školy.

Naše kurzy sú zamerané na praktickú ukážku zážitkového a praktického vzdelávania vo vonkajšom prostredí pre širokú paletu predmetov.

Aktuálna ponuka platí iba pre 15 prvých prihlásených škôl z Trenčianskeho samosprávneho kraja. Projekt realizuje CEEV Živica v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom. Podujatia sú súčasťou aktivít projektu: ,,Vzdelávanie pre ENV koordinátorov a pedagógov v TSK v oblasti environmentálnej výchovy" Tento projekt je zrealizovaný s podporou Environmentálneho fondu.

Kurzu sa môžu zúčastniť pedagógovia, asistenti aj vychovávatelia z Trenčianskeho samosprávneho kraja.

 

V prípade otázok ohľadom oboch kurzov sa na nás obráťte na adrese cimerman@zivica.sk, 0905 539 692, alebo martina.kedrova@tsk.sk, 0901 918 177.

HURÁ VON - RODINNÉ TÁBORY

Videá z dobrodružných
pobytov pre rodiny s deťmi v Zaježovej

Kam ísť von?

Levice: Cyklopotulky po levickom okrese

Nasadnite na bicykle a nechajte sa viesť kamošom Dinom, ktorý vám ukáže okolie Levíc tak, ako ho nepoznáte.
Hľadačku pripravil tím pedagógov a žiakov zo ZŠ Jur nad Hronom.

Stiahnuť

Hnúšťa: Eko hľadačka

Hľadačku vytvorili šudenti Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti. Chceli ňou podporiť pozitívny vzťah k prírode, miestnym zdrojom a tradíciám. Hľadačka okrem environmentálnej výchovy podporuje aj udržateľný cestovný ruch v meste Hnúšťa.

Stiahnuť

Košice: Gemerská hľadačka

Školský tím zo ZŠ Gemerská v Košiciach pripravil dobrodružno-náučnú hľadačku pre návštevníkov ich školy a okolia.
Hľadačka vám poodhalí zaujímavosti zo života školy a jej histórie.

Stiahnuť

Čo robiť vonku?

Metodika Mat 7. – 8. ročník ZŠ, Potenciál dažďovej vody

Vypočítajme si objem dažďovej vody, ktorá dopadá na strechy našej školy. Využijeme ju aj pri ďalších príležitostiach ?

TÉMA: meranie objemu a praktické úspory vody

CIEĽ: Zmerať množstvo vody, ktoré naprší na strechu. Naplánovať rozmery záhonov, ktoré vieme zavlažovať dažďovou vodou.

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne, keď prší

VEK: 7. – 8. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: príprava + 45 minút

POMÔCKY: pohár, zaváraninová fľaša, meracie pomôcky

POSTUP:

  1. Pripravíme jednoduchý odmerný valec alebo pravidelný pohár na zber dažďa.
  2. Pohár vyložíme von. Vrátime sa k nemu po daždi.
  3. Po daždi ho vezmeme a odmeriame, koľko mm zrážok spadlo za posledný dážď.
  4. Zmeriame plochy strechy, na ktorej zberáme vodu pre výpočet objemu vody podľa nameranej výšky.
  5. Využijeme namerané údaje pre výpočet priemerného ročného objemu. Z internetu vieme zistiť priemernú ročnú výšku spadnutých zrážok.
  6. Nájdeme predmet alebo stavbu, ktorá má rovnaký objem ako vypočítaný objem zrážok. Odhadneme a následne zmeriame objem predmetu.
  7. Vypočítajte rozlohu záhradky, ktorú by sme mohli zavlažovať z celoročných zrážok, ak 1 m2 záhrady spotrebuje približne 300 l vody.
  8. Množstvo vody potrebnej na zavlažovanie 1 m2 sa líši podľa druhu rastlín. Vyhľadáme si informácie na internete a vypočítame rozmery záhonov pre rôzne rastliny.
  9. Diskutujeme so žiakmi o nutnosti zachytávania vody v krajine.

Záhradka môže fungovať pre ďalšie učenie, od merania záhonov po využívanie vypestovaných rastlín ako pomôcky.

Príklad dobrej praxe: ak vás zaujíma téma vody, pozrite si projekt Voda pre našu budúcnosť:

Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica

Metodický list " Potencial dažďovej vody"

Metodika Mat 6. roč. ZŠ Fotovoltaika

Vypočítame a vyznačíme plochu fotovoltaiky, ktorá pokryje spotrebu školy.

TÉMA: obnoviteľné zdroje energie a výpočet plochy 

CIEĽ: Vypočítať plochu fotovoltaických panelov potrebnú pre spotrebu elektrickej energie školy.

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne

VEK: 6. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 45 minút

POMÔCKY: pero, papier, podložka

POSTUP:

  1. Spoločne so žiakmi si pozrieme fotovoltaické panely na streche školy. Od školníka alebo vedenia školy zistíme ročnú spotrebu elektrickej energie školy.
  2. Výkon fotovoltaického panelu je približne 500 kWh. Rozmer jedného panelu je cca 1,7 m x 1 m.
  3. Zrealizujeme výpočet počtu panelov a potrebnej plochy pre spotrebu školy.
  4. Vyznačíme potrebnú plochu vonku v školskom areáli.
  5. Spýtame sa žiakov, aký je rozdiel medzi solárnym a fotovoltaickým panelom.
  6. Diskutujeme so žiakmi o výhodách a nevýhodách fotovoltaiky, rozdieloch produkcie energie, ale aj jej spotreby počas letných a zimných mesiacov.    

 

Prečítajte si, ako sa gymnáziu v Púchove podarilo znížiť spotrebu energie o 19 %:

https://www.aktuality.sk/clanok/jlTwhF2/skola-pohanana-slnkom-slovenske-gymnazium-znizilo-spotrebu-energie-o-19-percent-reportaz/

Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica

Metodický list "Fotovolataika"

 

Metodika Bio 3. až 6. roč. ZŠ Dýchanie Zeme

Pokusom overíme, ako dýchajú živé organizmy.

TÉMA: fotosyntéza a proces dýchania

CIEĽ: Porozumieť procesu dýchania rastlín, človeka a vplyvu rastlín na život na Zemi.

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne

VEK: 3. – 6. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 2 vyučovacie hodiny

POMÔCKY: rastliny, listy, plastové vrecúško, prístup na internet, lepiaca páska, slnečné svetlo, voda, sklenená miska

POSTUP:

1. časť: Ako dýcha rastlina? Ako dýcha človek?

So žiakmi diskutujeme na tému dýchanie. Zistíme, čo o ňom vedia, ako funguje. Pre lepšiu predstavu vytvoríme myšlienkovú mapu na tabuli či papieri. 

POKUS I

  1. Vybehneme s deťmi von a nájdeme spoločne rastlinu, ktorá má dostatok listov a umiestnime plastové vrecúško tak, aby vzduchotesne uzavrelo časť, alebo aj celú rastlinu pomocou lepiacej pásky, prípadne gumičky. 
  2. Umiestnime rastlinu na svetlo.
  3. Pozorujeme tvorbu kondenzačnej vlhkosti počas niekoľkých hodín. Vysvetlíme, ako pomocou fotosyntézy rastlina vytvára vodu a ako závisí kondenzácia vlhkosti od teploty.

POKUS II

  1. Naplníme sklenenú misku vodou. Najvhodnejšia na použitie je priesvitná miska, ktorá je ideálna na pozorovanie z každej strany.
  2. Do misky vložíme jeden či viac listov rastlín. Mali by byť ponorené pod vodou. Ak nie sú, zaťažíme ich kameňom. 
  3. Položíme misku s listami na slnečné miesto. Pozorne si pozrieme, ako vyzerajú listy na začiatku pokusu. Misku necháme na mieste niekoľko hodín.
  4. O pár hodín neskôr sa vrátime a vyzveme žiakov, aby popísali zmenu, ktorá nastala – pozorujeme maličké bublinky na listoch. 

2. časť: Vyskúšajme so žiakmi vyriešiť nasledovné úlohy. Uvedomme si, že zahŕňajú veľa premenných, ako napríklad vek stromu, druh stromu, alebo ročné obdobie.

  • Zistíme, koľko kyslíka vyprodukuje dospelý strom jedného konkrétneho druhu ročne.
  • Zistíme, koľko kyslíka v priemere potrebuje na jeden deň dospelý človek, a ako sa líši spotreba kyslíka v pokoji, a ako pri fyzickej záťaži. 
  • Zistíme, koľko dospelých stromov, napríklad dubov, potrebujeme, aby mala celá trieda dostatok kyslíka na jeden deň.

Kriticky sa zamyslite nad videom Ako dýcha Zem: https://www.youtube.com/watch?v=MeU9fcSrJyc

Pozrite si video pre starších žiakov na otestovanie: https://www.youtube.com/watch?v=A9RW4avXqxY

Autorky: Zuzana Kučerová, Alexandra Morávková, ZŠ Felix Liptovský Mikuláš.

Zdroj: Ako dýchajú rastliny? - Spolupozaškolu.sk (spolupozaskolu.sk)
Ako listy dýchajú - pokus - Nasedeticky.sk

Metodický list "Dýchanie Zeme"

Metodika Fyz 7. – 8. ročník ZŠ, Čo skrýva drevo?

Zmeriame objem dreveného polena a približne určíme koľko CO2 sa uvoľní pri jeho spálení a pozrieme sa na simulovaný skleníkový efekt.

TÉMA: vlastnosti dreva

CIEĽ: Experimentálne určiť objem polena a porovnať ho s matematickým výpočtom. Experimentálne určiť teplotu sklenenej fľaše s CO2. Zistiť množstvo CO2 uvoľneného spálením polena.

ROČNÉ OBDOBIE: jar, leto, jeseň

VEK: 6. – 7. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 2 vyučovacie hodiny

POMÔCKY: poleno s dĺžkou cca 30 cm a priemerom cca 10 cm (pre každú skupinu iný druh stromu), papier, pero, kalkulačka, pevná nádoba, do ktorej sa zmestí celé poleno, odmerný valec, zaváraninové fľaše s viečkom 3 ks, plastelína, teplomer, ocot, sóda bikarbóna, plastová fľaša 0,75 l, balóniky 2 ks, centrofixka, špagát, slamky 2 ks, izolepa, nožnice

POSTUP:

A – Experimentálne určiť objem polena a porovnať ho s matematickým výpočtom.

  1. Zvolíme si veľkú nádobu tak, aby sa do nej skúmané poleno dalo ponoriť. 
  2. Nádobu naplníme vodou a označíme výšku hladiny.
  3. Ponoríme poleno a znovu označíme výšku vystúpenej hladiny. Poleno vyberieme.
  4. Pomocou odmerného valca lejeme do nádoby vodu dovtedy, kým bude hladina totožná s hladinou vody s polenom.
  5. V odmernom valci odčítame objem použitej dolievanej vody a to je objem polena.
  6. Našu hodnotu porovnáme s hodnotou objemu polena získanou matematickým výpočtom.

B – Simulácia atmosféry. Zmerať a porovnať teplotu atmosferického vzduchu a vzduchu s vyššou koncentráciou oxidu uhličitého.

  1. Pripravíme si CO2 nasledovne: Do plastovej fľaše (0,75 l) nalejeme cca 2 dl octu a nasypeme 1 PL sódy bikarbóny – rýchlo navlečieme balónik. Balónik sa naplní oxidom uhličitým, ktorý pevne uzavrieme v balóniku pomocou špagáta. Balónik označíme centrofixkou „CO2“.
  2. Druhý balónik naplníme vydychovaným vzduchom – označíme „vydychovaný vzduch“.
  3. Pripravíme zaváraninové fľaše – do viečka urobíme dierku na teplomer a prelepíme ju izolepou. Ak je teplomer malý, je lepšie vložiť ho do fľaše celý.
  4. Do fliaš, pomocou slamky, z balónikov prelejeme plyn CO2 a vydýchnutý vzduch. Fľaše znova označíme: „CO2“, „vydýchnutý vzduch“ a „vzduch“.
  5. Fľaše necháme stáť na slnku čo najdlhšie (3 – 4 hodiny). Potom odmeriame teplotu zasunutím teplomera do pripraveného otvoru na viečku. 
  6. Namerané hodnoty zapíšeme.
  7. Diskutujeme o nameraných výsledkoch. Pri nedostačnom slnečnom žiarení alebo zle uzatvorenej fľaši môžu byť namerané hodnoty podobné. Diskutujeme, kde mohli nastať úniky tepla a iné faktory, ktoré mohli ovplyvniť výsledky.

C – Určiť hmotnosť CO2 uvoľneného pri spálení polena.

Základná informácia: spálením 1 m3 dreva sa uvoľní 850 kg CO2.

  1. Trojčlenkou vypočítame hmotnosť uvoľneného CO2 z nášho polena.
  2. Podobne sa aj pri rozklade mŕtveho dreva do ovzdušia uvoľňuje oxid uhličitý. Avšak oveľa pomalšie, a dáva pritom priestor pre život hubám, tiež zachytáva vodu. Malá časť uhlíka sa pri rozklade uloží do pôdy, a tým ho konzervuje a obohacuje o organickú hmotu.

Príklad dobrej praxe: Pozrite sa na architektonické skvosty vyrobené len z dreva.

https://www.hauzi.sk/blog/10-unikatnych-drevenych-kostolikov#:~:text=DREVEN%C3%9D%20ARTIKUL%C3%81RNY%20KOSTOL%20HRONSEK&text=Kostol%20je%20preto%20dreven%C3%BD%20a,organ%20a%20olt%C3%A1r%20s%20olejoma%C4%BEbami.

Autorky: Daniela Ondovčíková a Jana Huláková, ZŠ Jána Kupeckého Pezinok, Petronela Šemeláková, ZŠ Semerovo

Metodický list "Čo skrýva drevo"

Metodika BIO  8. – 9. ročník ZŠ, 1. – 4. ročník SŠ, Inovácie priamo z prírody

Vyberieme sa do prírody hľadať inšpiráciu a odpozorovať zaujímavé úkazy, ktoré by sa dali preniesť do každodenného života ?

TÉMA: technologické inovácie inšpirované prírodou

CIEĽ: Pokúsiť sa rozpoznať v okolitej prírode funkčné mechanizmy, ktoré by pomohli ľudstvu pri objave užitočných technologických vynálezov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. 

ROČNÉ OBDOBIE: jar až jeseň

VEK: 8. – 9. ročník ZŠ, 1. – 4. ročník SŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 45 minút

POMÔCKY: mobilný telefón alebo tablet s fotoaparátom, fotky moderných technologických riešení inšpirovaných prírodou

Úvod k téme

Prírodné prostredie  je veľmi inšpiratívne a pre ľudstvo je odjakživa zdrojom mnohých vylepšení a vynálezov. Jedným z príkladov, kedy bol vynález inšpirovaný prírodou (konkrétne letom holubov) je úspešné zostrojenie motorom poháňaného lietadla bratmi Wrightovcami v roku 1903, na ktorom následne aj vzlietli, a položili základ moderného lietania. Podobne bol vyvinutý aj obľúbený suchý zips, inšpirovaný funkciou drobných háčikov na suchej hlavičke lopúcha, ktorý dotiahol do dokonalosti švajčiarsky technik Georges de Mestral. Takéto napodobňovanie na úrovni tvaru či štruktúry samotných prírodných procesov, alebo na úrovni fungovania ekosystémov, sa nazýva tiež biomimikry.

Ľudia už zistili, že aj samotná príroda má potenciál prinášať riešenia adaptácie na klimatickú zmenu. Pozitívnych príkladov je viacero – forma a fungovanie budovy Eastgate Centre v Zimbabwe napodobňuje vetrací a chladiaci systém, ktorý využívajú termity v termitisku. Okrem ušetrenej energie za klimatizáciu, budova ponúka aj udržateľný systém vetrania a chladenia vďaka umným prieduchom v budove. 

V Paríži zase predstavili svietidlo, ktoré dokáže osvetliť dopravné značky alebo výklady, ušetrí až 19 % energie a tvoria ho svetielkujúce baktérie. Vzorom pre jeho vznik bol druh havajskej chobotnice, ktorá žiarenie svetielkujúcich baktérií druhu Aliivibrio fischeri využíva na splynutie s mesiacom, osvetlenou morskou hladinou.

Práve na úrovni napodobňovania fungovania ekosystémov by mohli mať biomimikry najväčší zmierňujúci účinok na dopady zmeny klímy. Rozklad v rámci globálneho uhlíkového cyklu (tok uhlíka v rôznych formách) zohráva dôležitú úlohu tým, že fixuje takmer toľko uhlíka ako fotosyntéza. Technológiu, ktorá napodobňuje rozklad aktuálne vyvíja projekt CO2LIFE. Jeho cieľom je vytvoriť chemický proces, ktorý premení CO2 na cenné molekuly, a dokáže ho fixovať v organickom materiáli, najmä glukóze, pomocou enzymatického pôsobenia. 

POSTUP:

  1. V triede sa najskôr so žiakmi venujeme úvodu k téme a spomenieme príklady využitia prírodných vzorov v moderných technológiách. Vyhľadáme ich obrázky na internete. Poznáme aj ďalšie podobné príklady? 
  2. Následne vyjdeme von, ideálne do blízkeho parku, lesa alebo k jazierku, či rybníku a rozdelíme žiakov do skupín po 5. Každá skupina má k dispozícii mobil/tablet s fotoaparátom.
  3. Za úlohu dostanú najskôr dôsledne sa poobzerať a zmapovať blízky terén v skupinách. Pritom si pozorne všímajú prírodné detaily na úrovni tvarov alebo štruktúry (napríklad tvar javorovej nažky, ktorá práve so semienkom elegantne zletela zo stromu) alebo na úrovni fungovania ekosystémov (pozorovanie mraveniska, či života v jazierku a jeho okolí, alebo v lete vplyv zmeny teplôt, vlhkosti a prúdenia vzduchu pri prechode z tieňa pod stromami na asfaltový chodník).
  4. Ak si v skupinách všimnú zaujímavé prírodné inšpirácie, nafotia ich na tablety či mobily a po návrate do triedy diskutujeme o tom, ako by sa ich pozorované inšpirácie dali využiť pri tvorbe vynálezov zmierňujúcich následky klimatickej zmeny. 
  5. V prípade pozoruhodných objavov a zaujímavých nápadov na ich využitie o nich môžeme vytvoriť skupinové projekty.

dočitate sa viac na: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/moze-dizajn-inspirovany-prirodou-zachranit-svet/

Autorka: Ivana Poláčková, CEEV Živica

Zdroj: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2023/740252/EPRS_ATA(2023)740252_EN.pdf 

Metodický list "Inovácie priamo z prírody"

Metodika Chem 9. ročník ZŠ, 1. ročník SŠ , To najzdravšie ovocie

Nazbierajme si vlastné ovocie a odmerajme koľko vitamínu c obsahuje.

TÉMA: titrácia, meranie vitamínu C

CIEĽ: spracovať ovocie pre meranie, zmerať množstvo vitamínu C 

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne

VEK: 9. ročník ZŠ, 1. ročník SŠ 

ČASOVÁ DOTÁCIA: 1 vyučovacia hodina

POMÔCKY: ovocie, vitamín C v tabletách, škrob, sitko, strúhadlo, titračná aparatúra, jód

POSTUP:

Motivácia: Rozprávame sa o tom, čo je vitamín C a aký má vplyv na ľudské telo, respektíve, kde ho nájdeme.

Teoretický úvod: Jód oxiduje vitamín C na kyselinu dehydroaskorbovú:

C6H8O6 + I2  → C6H6O6 + 2I- + 2H

Pri tom, prebieha aj reakcia jódu.

I2 + I - ↔ I3-

Pokiaľ je v roztoku prítomný vitamín C, trijodid sa veľmi rýchlo premení na jodidový ión. Keď však všetok vitamín C zoxiduje, ostane prítomný jód a trijodid, ktoré reagujú so škrobom, čím vznikne modročierny komplex. Modročierna farba je koncovým bodom titrácie.

  1. Žiakov rozdelíme do skupín po 5 – 6 a každej skupine vyberieme iný zdroj vitamínu C.
  2. Pripravíme si ovocnú šťavu z čerstvého ovocia alebo džús z obchodu. Môžeme rozpustiť vitamín C v tablete vo vode. 
  3. Pripravíme si roztok škrobu (indikátor): 1 g škrobu do 99 g vody rozmiešame pri zvýšenej teplote a pred použitím necháme vychladnúť.
  4. Pripravíme si jódový roztok: do 200 ml destilovanej vody sa rozpustí 5 g jodidu draselného (KI) a 0,268 g jodičnanu draselného (KIO3) a pridáme 30 ml 3 M kyseliny sírovej. Roztok dolejeme destilovanou vodou do 500 ml kadičky. 
  5. Titrácia: Štandardizácia. Pridáme 25 ml štandardného roztoku vitamínu C do 125 ml Erlenmeyerovej banky. Pridáme 10 kvapiek 1% roztoku škrobu. Opláchnime byretu malým objemom roztoku jódu, a potom ho naplníme. Zaznamenáme pôvodný objem. Titrujeme roztok až do dosiahnutia koncového bodu. To sa stane, keď uvidíme prvý znak modrej farby, ktorý pretrváva po 20 sekundách vírenia roztoku. Zaznamenáme konečný objem jódového roztoku. Požadovaný objem je počiatočný objem mínus konečný objem.
  6. Titrácia vzorky: ovocie postrúhame, odšťavíme a následne prefiltrujeme. Pridáme 25 ml vzorky šťavy do 125 ml Erlenmeyerovej banky. Titrujeme, kým nedosiahneme koncový parameter (pridáme roztok jódu, až kým nedosiahneme farbu, ktorá trvá dlhšie ako 20 sekúnd). Zaznamenáme konečný objem jódového roztoku. Požadovaný objem je počiatočný objem mínus konečný objem.

Výpočet: 

Určíme, koľko titrátoru bolo potrebné pre náš štandard.

Ak sme potrebovali v priemere 10 ml roztoku jódu na reakciu 0,250 gramov vitamínu C, potom môžeme určiť, koľko vitamínu C bolo vo vzorke. Napríklad, ak potrebujeme 6 ml, aby sme reagovali na šťavu (vytvorená hodnota – nebojte sa, ak dostanete niečo úplne iné):

10 ml roztoku jódu / 0,250 g Vit C = 6,00 ml roztoku jódu / X ml Vit C

40,00 X = 6,00

X = 0,15 g Vit C v tejto vzorke

Nezabudnime na objem vzorky, aby sme mohli robiť iné výpočty, ako sú gramy na liter. Pre vzorku šťavy s objemom 25 ml napríklad:

0,15 g / 25 ml = 0,15 g / 0,025 l = 6 g / l vitamínu C v tejto vzorke

Záver: Porovnáme svoje výpočty medzi skupinami. Diskutujeme o tom, v ktorej vzorke je najviac vitamínu. Zistíme, koľko ovocia sa vyrovná jednej tabletke vitamínu C.

Zdroj: https://sk.eferrit.com/determinacia-vitaminu-c-titraciou-jodu/

Inšpirácia: Spôsob výroby potravín ovplyvňuje ich chuť , kvalitu, ale aj uhlíkovú stopu, dočítate sa viac na: https://ekorestart.sk/uhlikova-stopa-potravin-rozhoduje-ich-povod-alebo-to-o-ake-potraviny-ide/ 

Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica

Metodický list "to najzdravšie ovocie"

Metodika Sjl 2. – 3. roč. ZŠ, Cézarova šifra

Použijeme cézarovu šifru na zopakovanie si abecedy. Ako klúč nám poslúžia pravidelné štruktúry v prírode.

TÉMA: abeceda, šifra

CIEĽ: Rozlúštiť šifru, precvičiť abecedu a jednoduché počty.

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne

VEK: 2. – 3. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA:  25 minút

POMÔCKY: papier, pero

POSTUP:

Motivácia: Rozprávame sa o tom, čo je šifra, a ako funguje. Napríklad šifra funguje tak, že písmena sú posunuté o rovnaký počet písmen v abecede. Napríklad, keď v slove MAMA posunieme každé písmeno o 2 písmená v abecede, vznikne slovo OCOC. Pre rozlúštenie slova OCOC musíme teda poznať kľúč (t. j. o koľko písmen musíme posunúť každé písmeno, aby vzniklo zmysluplné slovo), alebo môžeme skúšať posúvať písmena, kým nám také slovo nevznikne.

  1. Žiakov rozdelíme do skupín a pripravíme šifru pre každú skupinu.
  2. Kľúč k šifre prepojíme s nejakým konštantným znakom, napríklad počet očí človeka, počet kvetných lupeňov tulipánu alebo inej rastliny, ktorú máme v okolí školy.
  3. Necháme žiakov lúštiť šifru.
  4. Po pochopení šifrovania dáme žiakom jednej skupiny vytvoriť šifru pre druhú skupinu, a tak ďalej.

Inšpirácia: https://draciastopa.sk/kruhova-sifrovacia-mriezka/

Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica

Metodický list " Cézarová šifra"

Metodika Bio 3. roč. ZŠ DNA

Nazbierajme si ovocie z dvora a extrahujme DNA z buniek ovocia.

TÉMA: DNA

CIEĽ: Explicitne si ukázať, ako vyzerajú vlákna DNA, a ako na ne vplýva dramatický výkyv teplôt spôsobený klimatickou zmenou. 

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne

VEK: 3. ročník SŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 45 minút

POMÔCKY: jahoda (alebo iné ovocie/zelenina), vidlička, miska, NaCl, chladený alkohol, saponát, voda, rýchlovarná kanvica, sitko, pinzeta

POSTUP:

  1. Žiakov pošleme do školskej záhrady natrhať jahody alebo iné vhodné ovocie/zeleninu. Tie následne nakrájame a roztlačíme vidličkou na kašu.
  2. Pripravíme extrakčný tlmivý roztok zo soli a saponátu – 2g NaCl do 100 ml vody a dobre premiešame. Následne zmiešame s 5 g saponátu a pomaly miešame, aby sme nevytvorili penu.
  3. Extrakčný tlmivý roztok zmiešame s ovocnou/zeleninovou kašou a vložíme do teplej vody na približne 15 minút.
  4. Filtrujeme, zelený roztok si prelejeme do kadičky.
  5. Vychladený alkohol nalejeme po okraji kadičky na vrch kaše.
  6. Na rozhraní dvoch kvapalín sa začne tvoriť zrazenina (DNA), ktorú pinzetou opatrne natočíme a vyberieme.
  7. Pozorujeme vzniknutý produkt a diskutujeme o jeho vlastnostiach.
  8. V DNA sa kódujú aj predpisy bielkovín a enzýmov, ktoré sú účinné len v úzkych teplotných rozsahoch. Napríklad, keď máme ako ľudia teplotu tela len o 1 alebo 2 stupne vyššiu, už je to záťaž pre organizmus. Rovnako aj rastliny a zvieratá trpia pri zmene klímy. Preto je dôležité zabrániť zvyšovaniu teploty atmosféry dôsledkom ľudskej činnosti.

12 tipov, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu:

https://www.energie-portal.sk/Dokument/12-uzitocnych-tipov-ako-zmensit-svoju-uhlikovu-stopu-104383.aspx

Prečítajte si, ako môže syntetická biológia prispieť k boju proti klimatickej zmene:

Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica

Metodický list "DNA"

Metodika Bio 2. až 4. roč. ZŠ Stromy a ich funkcie.

Hľadajme súvis medzi stromami a príjemným prostredím pre život.

TÉMA: poznávanie stromov a ich rozmanitých funkcií v ekosystéme

CIEĽ: Získať zručnosti pri meraní dĺžky a teploty. Uvedomiť si význam stromov pre život človeka a pre zmiernenie dopadov klimatickej zmeny.

ROČNÉ OBDOBIE: jar až jeseň (za slnečného počasia)

VEK: 2. – 4. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 2 vyučovacie hodiny

POMÔCKY: špagát, meracie pásmo, teplomer, atlas stromov, podložka na písanie, papier, ceruzka

POSTUP:

  1. Žiakov rozdelíme do skupín po troch. Každá skupina má k dispozícii: špagát, krajčírsky meter, podložku na písanie, hárok papiera (s tabuľkou), ceruzku. U učiteľa je k dispozícii atlas stromov, či aplikácia na identifikáciu rastlín Pl@ntNet.
  2. Nájdeme najhrubší a najtenší strom na školskom dvore. Každá skupina odhadom nájde strom, ktorý považuje za najhrubší a za najtenší. K dispozícii majú špagát a krajčírsky meter. 
  3. Do tabuľky zapíšeme druh a obvod stromu v centimetroch (na určenie druhu stromu môžu žiaci použiť atlas stromov alebo aplikáciu Pl@ntNet).
Druh stromuObvod kmeňa (cm)
  1. Vyhodnotíme zistenia v rámci triedy. Porovnaním obvodov nájdeme skutočne najhrubší a najtenší strom školského dvora (usporiadanie vzostupne alebo zostupne). 
  2. Teraz si zaslúžime oddych. Vyzveme žiakov, aby si v tomto slnečnom počasí na školskom dvore vybrali najpríjemnejšie miesto na odpočinok. Požiadame ich, aby odôvodnili svoj výber.
  3. Zistíme teplotu na rôznych miestach školského dvora. Pracujeme v skupinách. Použijme teplomer, aby sme určili napríklad teplotu povrchu asfaltového chodníka, teplotu zeme pod stromami, anglického trávnika, a potom aj trvalkového záhona. Údaje zapíšeme do tabuľky. Konkrétne miesta na školskom dvore môžeme určiť dopredu, alebo to necháme na voľbe žiakov, v závislosti od ich veku. 
Miesto na školskom dvoreTeplota (°C)

Diskusia: Čo všetko ovplyvňuje teplotu povrchov na školskom dvore? Aké opatrenia by sme mali prijať, aby sme v lete zamedzili prehrievaniu povrchov? Živé stromy počas svojho života zachytávajú zo vzduchu CO2 a uhlík ukladajú do pôdy. Ktorý strom podľa vás počas svojho života uloží do pôdy viac uhlíka? Tenší a mladší, alebo hrubší a starší? Ako by ste zistili hrúbku stromu, ak by ste mali k dispozícii iba svoje telo?

Praktické a funkčné prvky adaptácie na klimatickú zmenu v obciach, mestách a na školách nájdete pre inšpiráciu v projekte Klíma nás spája: https://www.klimaspaja.sk 

Autorky: Zuzana Kučerová, Alexandra Morávková, SZŠ Felix, Liptovský Mikuláš

Metodický list "Stromy a ich funkcie"

Metodika Bio 3. až 9. roč. ZŠ Čo je biodiverzita?

Nájdeme krásu rozmanitosti v okolitej prírode a pokúsime sa ju výtvarne zachytiť.

TÉMA: stvárnenie biodiverzitnej krajiny

CIEĽ: Výtvarne zachytiť a poukázať na dôležitosť biodiverzity (biologickej rozmanitosti) krajiny v kontexte klimatickej krízy.

ROČNÉ OBDOBIE: jar, jeseň

VEK: 3. – 9. ročník ZŠ 

ČASOVÁ DOTÁCIA: 2 vyučovacie hodiny 

POMÔCKY: aplikácia Pl@ntNet, akvarelový papier, akvarelové farby, živé prírodniny, lepidlo, zubné kefky, špongia, nádoba na vodu, kriedy, fotografia monokultúrnej a biodiverzitnej krajiny

POSTUP:

Motivácia: vedieme rozhovor na tému dôležitosť rozmanitosti v živote, aj v prírode.

  1. Rozdelíme žiakov do trojčlenných skupín, napríklad podľa kartičiek, ktoré predstavujú rastliny a ich časti (kvet, list, koreň).
  2. Spoznávame druhy rastlín v areáli školy. Pomocou aplikácie Pl@ntNet každá skupina určuje rastliny/stromy vo vybranej časti školského dvora (aspoň 4 – 5 druhov). Už počas určovania môžu žiaci zbierať prírodný materiál (listy, paličky, plody) pre ďalší krok. 
  3. Jednotlivé skupiny prezentujú zistené poznatky. 
  4. Výtvarné spracovanie: na pripravený akvarelový papier, ktorý si žiaci vopred navlhčia vodou, postupne špongiou zapúšťajú farby, čím vytvoria pozadie budúcej krajiny. Môžu ju ešte dotvoriť fŕkaním farby pomocou zubnej kefky.
  5. Z listov stromov vytvoríme biodiverzitu v krajine a dotvoríme pomocou pozbieraných prírodnín. 
  6. Žiaci prezentujú svoje výtvarné práce a porovnávajú ich s pripravenými fotografiami.

Príklad dobrej praxe: Želiezovce, hlavné mesto biodiverzity v roku 2010:

https://www.zeliezovce.sk/mesto-1/hlavne-mesto-biodiverzity/clanok-1/

Autorky: Iveta Kališová, Erika Miklášová, ZŠ s MŠ Ľubeľa

Metodický list "Čo je biodiverzita"

Metodika Chem 8. roč. ZŠ Periodická tabuľka v školskej záhrade

V tejto metodike sa pustíme do pátrania po chemických zlúčenín bežne dostupných na našom dvore.

TÉMA: periodická tabuľka prvkov

CIEĽ: Zistiť, ktoré chemické prvky z periodickej sústavy prvkov potrebujeme pre výživu rastlín v záhrade. Skúmať možnosť nahradenia umelých hnojív prírodnou alternatívou.

VEK: 8. ročník ZŠ 

ČASOVÁ DOTÁCIA: 45 minút (tiež starostlivosť počas roka a pozorovanie)

ROČNÉ OBDOBIE: 1. alternatíva: jar, leto 2. alternatíva: jar, leto, jeseň, zima

POMÔCKY: 

1. alternatíva: 2 x vonkajšia plocha cca 1 x 1 m na demonštráciu pestovania rastlín s umelými hnojivami a s prírodnou alternatívou, semienka rastlín vhodných na siatie v marci (redkvička, šalát, mrkva, petržlen, špenát, hrášok, rukola...), pracovné náradie (motyka, rýľ, hrable), voda na polievanie, prírodný materiál podľa vhodnosti ako náhrada jednotlivých minerálnych prvkov potrebných pre rastliny, prírodniny na grafické znázornenie prvkov potrebných pre rast rastlín, umelé hnojivo pre úžitkové rastliny (cererit, NPK), meter, drevené kolíky s popisom na označenie záhonov, periodická tabuľka prvkov, internet

2. alternatíva: periodická tabuľka prvkov, prírodniny dostupné v okolí, etiketa/obal umelého hnojiva pre úžitkové rastliny, mobil s internetom

POSTUP: 

Skúmame zloženia umelých hnojív (zdroj potrebných minerálov) na rastliny pestované v záhradách. Hľadáme vhodnú prírodnú alternatívu ako možnosť zníženia znečistenia pôdy chemickými látkami a prídavnými látkami v umelých hnojivách.

1. alternatíva:

  1. Predtým, ako žiaci začnú pripravovať záhony a možnosti pestovania rastlín na prírodnej báze je potrebné, aby si pozreli etikety umelých hnojív a zistili, aké chemické prvky sú potrebné pre kvalitnú výživu a vývin rastlín. Následne potrebujú pomocou literatúry/internetu zistiť prírodnú náhradu daných minerálnych látok.
  2. Žiakov rozdelíme do 2 skupín. Jedna skupina bude pozorovať priebeh rastu rastlín na záhone s umelými hnojivami, druhá skupina bude pozorovať záhon s prírodnými alternatívami.
  3. Pripravíme si so žiakmi dve plochy na pestovanie rastlín vo veľkosti cca 1 x 1 m (vymeranie plochy, rýľovanie, vyrovnanie hliny hrabľami). Žiaci záhony označia.
  4. Žiaci si pripravia hriadky a vysejú semená do pôdy. Do jedného záhona pridajú do pôdy umelé hnojivo.
  5. Do záhona, kde prebieha pestovanie bez umelých hnojív, pridajú žiaci vhodné a dostupné prírodné náhrady minerálnych prvkov.
  6. Počas celej doby skúmania sa žiaci starajú o záhony, pravidelne ich polievajú, plejú, hnoja.
  7. Keď budú rastliny plodiť, respektíve budú vhodné na zber, žiaci pozorujú a porovnávajú kvalitu a kvantitu vypestovaných plodín v oboch záhonoch.
  8. V záverečnej fáze prebehne výmena zistených výsledkov pozorovania a diskusia. 

Diskusia: Akým spôsobom výroba hnojív (a uvoľňovanie oxidov dusíka) vplýva na zosilňovanie klimatickej zmeny? Akými organickými hnojivami sa dajú nahradiť tie syntetické? 

Pozrite si zopár faktov k diskusii: https://euractiv.sk/section/poda/news/unia-chce-obmedzit-umele-hnojiva-ich-prebytok-skodi-biodiverzite-aj-klime/ 

2. alternatíva:

  1. Žiaci si preštudujú etikety umelých hnojív a pomocou prírodnín (konáriky, tráva, listy)  znázornia značky prvkov potrebných pre kvalitnú výživu a rast rastlín, ktoré sú obsiahnuté v umelých hnojivách (N  – dusík, P – fosfor, K – draslík, Mg – horčík, mikroprvky...).
  2. Pre zopakovanie orientácie v periodickej tabuľke prvkov uvedú skupinu a periódu každého chemického prvku potrebného pre rastliny.
  3. Pomocou internetu v mobiloch vyhľadajú vhodné prírodné alternatívy minerálnych prvkov v umelých hnojivách. Nazbierajú ich v okolí a priložia k značke chemického prvku zostaveného z prírodnín na ukážku, ako nahradiť daný prvok z hnojiva prírodninou.
  4. Žiaci zhodnotia možnosť pestovania plodín bez využitia umelých hnojív s pridanými nebezpečnými látkami. Navrhnú postupy hnojenia bez znečisťovania pôdy pre poľnohospodárov.

Vyskúšajte si výrobu vlastných hnojív z prírodných materiálov:

https://plnielanu.zoznam.sk/ako-vyrobit-domace-hnojivo-pre-rastliny/

Autorka: Slávka Čeklovská, ZŠ s MŠ Trhovište

Metodický list "Periodická tabuľka v školskej záhrade"

Metodika Chem 9. roč. ZŠ Pátranie po zlúčeninách v prírode

V tejto metodike sa pustíme do pátrania po chemických zlúčenín bežne dostupných na našom dvore.

TÉMA: zlúčeniny

CIEĽ: Nájsť konkrétne príklady chemických zlúčenín v prírode. Pomenovať ich význam v procese obohacovania pôdy a jej úrodnosti.

ROČNÉ OBDOBIE: jar, leto, jeseň

VEK: 9. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 30 minút

POMÔCKY: zoznam hľadaných zlúčenín, nádoba na zber

POSTUP:

  1. Žiakov rozdelíme do skupín po 5.
  2. Rozdáme im zoznamy s hľadanými zlúčeninami.
  3. Prezentujeme nájdené príklady a diskutujeme.
  4. Vytvoríme rady zo zlúčenín, ktoré žiaci našli. Napríklad CO2, glukóza, celulóza (drevo).
  5. Diskutujeme, akými rôznymi spôsobmi sa ukladá v prírode uhlík, a aké sú stromy dôležité pre fixáciu uhlíka. Akým spôsobom vieme uhlík vracať naspäť do pôdy v domácnosti či školskej jedálni? Napríklad správnym kompostovaním.

Tabuľka pre inšpiráciu:

sacharidbielkovinatuk/olejkyselina
anorganická zlúčeninapolyméralkoholfarbivo

Vzorové riešenie:

plod, ovocie plné sacharidovpavučina, vlasy, telá živočíchovorechy, jadrá semienkyselina askorbová (VIT C), kyselina mravčia 
voda, piesokcelulóza v dreve a rastlinách skvasené ovocie na zemichlorofyl v listoch, karotenoidy v mrkve

Prečítajte si alebo vypočujte podcast, ako sa správne kompostuje, a ako kompost vracia život do pôdy: 

Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica

Metodický list Pátranie po zlúčeninách.