Metodika Fyz 7. – 8. ročník ZŠ, Čo skrýva drevo?

Metodika Fyz 7. – 8. ročník ZŠ, Čo skrýva drevo?

Zmeriame objem dreveného polena a približne určíme koľko CO2 sa uvoľní pri jeho spálení a pozrieme sa na simulovaný skleníkový efekt.

TÉMA: vlastnosti dreva

CIEĽ: Experimentálne určiť objem polena a porovnať ho s matematickým výpočtom. Experimentálne určiť teplotu sklenenej fľaše s CO2. Zistiť množstvo CO2 uvoľneného spálením polena.

ROČNÉ OBDOBIE: jar, leto, jeseň

VEK: 6. – 7. ročník ZŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 2 vyučovacie hodiny

POMÔCKY: poleno s dĺžkou cca 30 cm a priemerom cca 10 cm (pre každú skupinu iný druh stromu), papier, pero, kalkulačka, pevná nádoba, do ktorej sa zmestí celé poleno, odmerný valec, zaváraninové fľaše s viečkom 3 ks, plastelína, teplomer, ocot, sóda bikarbóna, plastová fľaša 0,75 l, balóniky 2 ks, centrofixka, špagát, slamky 2 ks, izolepa, nožnice

POSTUP:

A – Experimentálne určiť objem polena a porovnať ho s matematickým výpočtom.

  1. Zvolíme si veľkú nádobu tak, aby sa do nej skúmané poleno dalo ponoriť. 
  2. Nádobu naplníme vodou a označíme výšku hladiny.
  3. Ponoríme poleno a znovu označíme výšku vystúpenej hladiny. Poleno vyberieme.
  4. Pomocou odmerného valca lejeme do nádoby vodu dovtedy, kým bude hladina totožná s hladinou vody s polenom.
  5. V odmernom valci odčítame objem použitej dolievanej vody a to je objem polena.
  6. Našu hodnotu porovnáme s hodnotou objemu polena získanou matematickým výpočtom.

B – Simulácia atmosféry. Zmerať a porovnať teplotu atmosferického vzduchu a vzduchu s vyššou koncentráciou oxidu uhličitého.

  1. Pripravíme si CO2 nasledovne: Do plastovej fľaše (0,75 l) nalejeme cca 2 dl octu a nasypeme 1 PL sódy bikarbóny – rýchlo navlečieme balónik. Balónik sa naplní oxidom uhličitým, ktorý pevne uzavrieme v balóniku pomocou špagáta. Balónik označíme centrofixkou „CO2“.
  2. Druhý balónik naplníme vydychovaným vzduchom – označíme „vydychovaný vzduch“.
  3. Pripravíme zaváraninové fľaše – do viečka urobíme dierku na teplomer a prelepíme ju izolepou. Ak je teplomer malý, je lepšie vložiť ho do fľaše celý.
  4. Do fliaš, pomocou slamky, z balónikov prelejeme plyn CO2 a vydýchnutý vzduch. Fľaše znova označíme: „CO2“, „vydýchnutý vzduch“ a „vzduch“.
  5. Fľaše necháme stáť na slnku čo najdlhšie (3 – 4 hodiny). Potom odmeriame teplotu zasunutím teplomera do pripraveného otvoru na viečku. 
  6. Namerané hodnoty zapíšeme.
  7. Diskutujeme o nameraných výsledkoch. Pri nedostačnom slnečnom žiarení alebo zle uzatvorenej fľaši môžu byť namerané hodnoty podobné. Diskutujeme, kde mohli nastať úniky tepla a iné faktory, ktoré mohli ovplyvniť výsledky.

C – Určiť hmotnosť CO2 uvoľneného pri spálení polena.

Základná informácia: spálením 1 m3 dreva sa uvoľní 850 kg CO2.

  1. Trojčlenkou vypočítame hmotnosť uvoľneného CO2 z nášho polena.
  2. Podobne sa aj pri rozklade mŕtveho dreva do ovzdušia uvoľňuje oxid uhličitý. Avšak oveľa pomalšie, a dáva pritom priestor pre život hubám, tiež zachytáva vodu. Malá časť uhlíka sa pri rozklade uloží do pôdy, a tým ho konzervuje a obohacuje o organickú hmotu.

Príklad dobrej praxe: Pozrite sa na architektonické skvosty vyrobené len z dreva.

https://www.hauzi.sk/blog/10-unikatnych-drevenych-kostolikov#:~:text=DREVEN%C3%9D%20ARTIKUL%C3%81RNY%20KOSTOL%20HRONSEK&text=Kostol%20je%20preto%20dreven%C3%BD%20a,organ%20a%20olt%C3%A1r%20s%20olejoma%C4%BEbami.

Autorky: Daniela Ondovčíková a Jana Huláková, ZŠ Jána Kupeckého Pezinok, Petronela Šemeláková, ZŠ Semerovo

Metodický list "Čo skrýva drevo"

Zdieľaj tento príspevok