Metodika Bio 1. až 2. roč. SŠ Uhlíková stopa rastlinnej a živočíšnej výroby

Metodika Bio 1. až 2. roč. SŠ Uhlíková stopa rastlinnej a živočíšnej výroby

Porovnajme uhlíkovú stopu rôznych druhov potravín.

TÉMA: uhlíková stopa a spotrebiteľské správanie človeka pri stravovaní

CIEĽ: Vypočítať, akú uhlíkovú stopu ročne vyprodukujeme konzumáciou rastlinných a živočíšnych produktov, a aký to má vplyv na zosilňovanie klimatickej zmeny.

ROČNÉ OBDOBIE: celoročne

VEK: 9. ročník ZŠ, 1. – 2. ročník SŠ

ČASOVÁ DOTÁCIA: 45 minút

POMÔCKY: pracovný list s dátami k uhlíkovej stope vybraných rastlinných a živočíšnych produktov, prírodniny v areáli školy

POSTUP:

  1. Žiakov rozdelíme do 4 skupín, päť až sedemčlenných. Dve skupiny sa budú venovať rastlinnej výrobe a 2 živočíšnej, aby sme si prípadné odchýlky vo výpočtoch mohli porovnať. Ako podklad využijeme tabuľky s dátami uvedenými nižšie. Žiakom dovolíme na tento účel využiť aj mobilný internet.
  2. Každá skupina bude mať za úlohu v inej časti školského pozemku vytvoriť malý model hospodárstva z prírodnín (pole alebo živočíšna farma). V skupinách s rastlinnou výrobou si vyberieme nasledovné plodiny: pšenica, slnečnica, repka olejná, orechy, hrach. Žiaci v skupine skúsia každú plodinu najskôr stvárniť pomocou prírodnín. Následne k nej priradia počet kamienkov v závislosti od toho, akú si myslia, že plodina tvorí uhlíkovú stopu – 5 kamienkov reprezentuje vysokú uhlíkovú stopa, 1 kamienok nízku. 
  3. Skupiny so živočíšnou výrobou stvárňujú z prírodnín rôzne druhy chovu: hovädzie mäso, jahňacie mäso, hydina, bravčové mäso, sladkovodné ryby. Rovnako im nakoniec pridelia počet kamienkov, zodpovedajúci uhlíkovej stope daného produktu.
  4. Jednotlivé skupiny potom prezentujú svoje výtvory z prírodnín a tiež obhajujú, prečo udelili skupinám výrobkov daný počet kamienkov. V prípade, že využili internet, určite nájdu rôzne údaje k jednotlivým produktom rastlinnej, aj živočíšnej výroby. Vypočítať uhlíkovú stopu daných produktov je totiž veľmi náročné, pretože sa môžu líšiť vo viacerých premenných, ktoré nakoniec významne ovplyvňujú výsledok – spôsob pestovania plodín/krmív, množstvo použitých hnojív atď. Ako podklad môžete využiť dáta uvedené nižšie, ktoré vznikli spriemerovaním viacerých hodnoverných zdrojov. 

Uhlíková stopa potravín – podklady

V rastlinnej výrobe vznikajú emisie vo forme CO2 (oxid uhličitý) hlavne pri spaľovaní naftových palív pri spracovaní pôdy, starostlivosti o porasty, pri zberových prácach a skladovaní krmív. Množstvo emisií CO2 závisí aj od intenzity pestovania, a najmä od množstva aplikovaných hnojív. Preto aj rôzne rastlinné plodiny a ich pestovanie produkujú rôzne emisie CO2, a tým aj uhlíkovú stopu.

veľmi vysoká uhlíková stopa: olejniny, ako repka olejná a slnečnica (majú vysoký obsah dusíka)

stredne vysoká uhlíková stopa: pšenica, kukurica, lucerna (sú intenzívne hnojené a ich pestovanie vyžaduje veľké množstvo priamej energie – ľudskú prácu, naftu, elektrinu, ale aj nepriamej energie – semená, hnojivá, pesticídy a stroje)

nízka uhlíková stopa: strukoviny, zelenina, orechy

repka olejná: 4 kg CO2 / kg potraviny

slnečnica: 3 – 4 kg CO2 / kg potraviny

pšenica: 2 kg CO2 / kg potraviny

hrach, šošovica: 1 kg CO2 / kg potraviny

orechy: 0,3 kg CO2 / kg potraviny

V živočíšnej výrobe, na rozdiel od tej rastlinnej, si všímame ako skleníkové plyny aj metán a oxid dusný. Oba sú pritom veľmi silnými skleníkovými plynmi v porovnaní s CO2 (1 tona metánu má otepľovací účinok ako 25 ton oxidu uhličitého, a 1 tona oxidu dusného ako 298 ton oxidu uhličitého). Hlavným zdrojom metánu zo živočíšnej výroby je črevná fermentácia u prežúvavcov. Pri trávení prežúvavcov sa tvorí v ich bachore asi 87 % metánu, zvyšok sa tvorí v črevnom trakte. Metán sa tvorí aj pri skladovaní hnoja v anaeróbnych podmienkach, rovnako ako oxid dusný. Navyše, živočíšna výroba sa nezaobíde bez tej rastlinnej, a aj samotné pestovanie krmív pre živočíšnu výrobu produkuje ďalšie emisie, tak ako sme to videli v tabuľke vyššie.

jahňacie mäso: 60 kg CO2 / kg mäsa 

hovädzie mäso: 21 – 55 kg CO2 / kg mäsa (v závislosti od toho, či sa kravy chovajú aj na mlieko, alebo len na mäso)

bravčové mäso: 12 kg CO/ kg mäsa

hydina: 7 kg CO/ kg mäsa

sladkovodné ryby z fariem: 4 – 5 kg CO2 / kg mäsa

Diskusia: Najnovšie vedecké prepočty upozorňujú, že nákup lokálnych potravín zníži emisie CO2 len o 4 až 5 %, pretože väčšina CO2 je vyprodukovaná pri výrobe a spracovaní – bez ohľadu na lokalitu pestovania. Samozrejme, emisie CO2 sú spojené aj s dopravou. Vo vzťahu k znižovaniu uhlíkovej stopy je však dôležitejšie zamerať sa na to, aké potraviny konzumujeme, nie odkiaľ pochádzajú. Z tohto dôvodu je vhodné zaradiť do stravovania viac rastlinných produktov, obmedziť konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov, prípadne nahradiť hovädzie mäso bravčovým, či hydinou.

Diskusia: Ako vplýva samotná forma hospodárenia na produkciu skleníkových plynov? Môže mať kvalita krmiva vplyv na produkciu metánu u dobytka? Čo je regeneratívne poľnohospodárstvo? Ako zadržiava uhlík v pôde, znižuje CO2 v atmosfére a prispieva k uhlíkovej neutralite? 

Inšpirácia:

Autorka: Ivana Poláčková, CEEV Živica

Zdroje:

https://www.agroporadenstvo.sk/zivocisna-vyroba-hovadzi-dobytok?article=2630

https://nasepole.sk/aka-je-uhlikova-stopa-nasich-plodin-2/

https://interactive.carbonbrief.org/what-is-the-climate-impact-of-eating-meat-and-dairy/

Metodický list v PDF stiahnete tu:

Metodický list "Uhlíková stopa rastlinnej a živočíšnej výroby "

Zdieľaj tento príspevok