Metodika Fyz 2. až 3.roč. SŠ Vlnenie
Názorne pomocou lana predvedieme vlnenie a čím sa jednotlivé typy vlnenia rozlišujú. Vysvetlíme fungovanie skleníkového efektu.
TÉMA: vlnenie
CIEĽ: Demonštrovať princíp šírenia vĺn a pôsobenia skleníkového efektu.
ROČNÉ OBDOBIE: celoročne
VEK: 2. – 3. ročník SŠ
ČASOVÁ DOTÁCIA: 20 minút
POMÔCKY: lano, farebná lepiaca páska
POSTUP:
- Žiakom vysvetlíme, alebo si spoločne zopakujeme, čo je to vlnenie.
- Vezmeme so sebou von lano a jeho koniec zakotvíme, alebo poprosíme jedného žiaka, aby jeden jeho koniec držal.
- Stred lana označíme farebnou lepiacou páskou.
- Druhý koniec lana vezmeme do rúk a začneme ním kývať do strán, aby sme vytvorili vlnenie.
- Žiaci pozorujú vlnenie lana a určujú, čo je amplitúda a čo perióda vlny.
- Zmeníme rýchlosť pohybu rukou, aby sme vytvorili nové vlnenie s inou frekvenciou.
- Žiakom dáme možnosť vyskúšať si vytváranie vĺn lanom, pretože to vyzerá jednoduchšie, ako v skutočnosti je.
- Vysvetlíme si princíp fungovania skleníkového efektu.
Keď viditeľné svetlo s vlnovou dĺžkou (ʎ = 380 – 780 nm) dosiahne na Zem, zemský povrch absorbuje časť svetelnej energie a znovu ju vyžaruje ako infračervené vlny (ʎ = 760 nm – 1 mm), ktoré vnímame ako teplo. Keď vložíme kov do ohňa, môžeme tento jav pocítiť na vlastnej koži, keď sa priblížime k rozžeravenému kovu. Teleso môže vyžarovať aj vlny vo viditeľnom spektre, ak je dostatočne rozohriate. Tieto infračervené vlny žiaria do atmosféry a uniknú späť do vesmíru. Kyslík a dusík v atmosfére neabsorbujú infračervené žiarenie, ale molekuly vody a oxidu uhličitého – absorbujú túto tepelnú energiu a vyžarujú ju späť do okolia. Týmto spôsobom sa tepelné žiarenie zachytáva v atmosfére a vytvára skleníkový efekt.
Pozrite sa, ako by sme mohli v budúcnosti využiť skleníkový efekt na teraformovanie Marsu:
Autor: Tomáš Harhovský, CEEV Živica
