Metodika Bio 2. až 4. roč. ZŠ Stromy a ich funkcie.
Hľadajme súvis medzi stromami a príjemným prostredím pre život.
TÉMA: poznávanie stromov a ich rozmanitých funkcií v ekosystéme
CIEĽ: Získať zručnosti pri meraní dĺžky a teploty. Uvedomiť si význam stromov pre život človeka a pre zmiernenie dopadov klimatickej zmeny.
ROČNÉ OBDOBIE: jar až jeseň (za slnečného počasia)
VEK: 2. – 4. ročník ZŠ
ČASOVÁ DOTÁCIA: 2 vyučovacie hodiny
POMÔCKY: špagát, meracie pásmo, teplomer, atlas stromov, podložka na písanie, papier, ceruzka
POSTUP:
- Žiakov rozdelíme do skupín po troch. Každá skupina má k dispozícii: špagát, krajčírsky meter, podložku na písanie, hárok papiera (s tabuľkou), ceruzku. U učiteľa je k dispozícii atlas stromov, či aplikácia na identifikáciu rastlín Pl@ntNet.
- Nájdeme najhrubší a najtenší strom na školskom dvore. Každá skupina odhadom nájde strom, ktorý považuje za najhrubší a za najtenší. K dispozícii majú špagát a krajčírsky meter.
- Do tabuľky zapíšeme druh a obvod stromu v centimetroch (na určenie druhu stromu môžu žiaci použiť atlas stromov alebo aplikáciu Pl@ntNet).
| Druh stromu | Obvod kmeňa (cm) |
- Vyhodnotíme zistenia v rámci triedy. Porovnaním obvodov nájdeme skutočne najhrubší a najtenší strom školského dvora (usporiadanie vzostupne alebo zostupne).
- Teraz si zaslúžime oddych. Vyzveme žiakov, aby si v tomto slnečnom počasí na školskom dvore vybrali najpríjemnejšie miesto na odpočinok. Požiadame ich, aby odôvodnili svoj výber.
- Zistíme teplotu na rôznych miestach školského dvora. Pracujeme v skupinách. Použijme teplomer, aby sme určili napríklad teplotu povrchu asfaltového chodníka, teplotu zeme pod stromami, anglického trávnika, a potom aj trvalkového záhona. Údaje zapíšeme do tabuľky. Konkrétne miesta na školskom dvore môžeme určiť dopredu, alebo to necháme na voľbe žiakov, v závislosti od ich veku.
| Miesto na školskom dvore | Teplota (°C) |
Diskusia: Čo všetko ovplyvňuje teplotu povrchov na školskom dvore? Aké opatrenia by sme mali prijať, aby sme v lete zamedzili prehrievaniu povrchov? Živé stromy počas svojho života zachytávajú zo vzduchu CO2 a uhlík ukladajú do pôdy. Ktorý strom podľa vás počas svojho života uloží do pôdy viac uhlíka? Tenší a mladší, alebo hrubší a starší? Ako by ste zistili hrúbku stromu, ak by ste mali k dispozícii iba svoje telo?
Praktické a funkčné prvky adaptácie na klimatickú zmenu v obciach, mestách a na školách nájdete pre inšpiráciu v projekte Klíma nás spája: https://www.klimaspaja.sk
Autorky: Zuzana Kučerová, Alexandra Morávková, SZŠ Felix, Liptovský Mikuláš
