Metodika: PDA 2.-5. roč. Ľudské telo

Posted by: Ivana Poláčková Category: Inšpirácie, Prírodoveda Comments: 0

Metodika: PDA 2.-5. roč. Ľudské telo

Poznávanie ľudského tela sa dá aj zábavne a zážitkovo.

TÉMA: ľudské telo

CIEĽ: žiaci prostredníctvom svojich zmyslov spoznajú vlastné telo, použijú svoje vedomosti v praxi a všetko spoja so zážitkom a emóciami

 VEK: 2.-5. ročník ZŠ

DOBA TRVANIA: 45 minút 

ROČNÉ OBDOBIE: jar – jeseň

POMÔCKY: pracovné tričká (tričká, na ktoré možno maľovať vyprateľnou fixkou alebo fixkou na textil – ak chceme obrázky zachovať), kartón, papier, nožnice, lepiaca páska či lepidlo, fixky, pastelky, písacie potreby (podložky), prírodniny

POPIS:

1. Odhad, čo kde je
Na pracovné tričká si žiaci vo dvojiciach načrtnú, ČO a KDE majú vnútri svojho tela. Je dobré, keď pri tom zapoja všetky zmysly – svoje vlastné telo prehmatajú, počúvajú, čo sa kde hýbe, keď napr. zhlboka dýchajú, spomínajú, kde ich bolí, keď sa prejedia atď. Väčšina skupín objaví srdce (podľa tlkotu), kosti hrudníka (podľa hmatu – rebrá, lopatku, ramenný kĺb, kľúčnu kosť, hrudnú kosť), pľúca (podľa pohybu, keď zhlboka dýchajú), niekedy odhadnú žalúdok. Nie je dôležité orgány a kosti správne umiestniť a pomenovať. Aktivita má za cieľ naštartovať u žiakov záujem o vlastné telo a chuť odhadovať, čo vo svojom vnútri majú. To podnecuje vnútornú motiváciu pre ďalšiu prácu.

TIP: Ak máte dosť času, odporučte žiakom, aby si na maľovanie vybrali fixky dvoch farieb. Jednou farbou nakreslia časti svojho tela podľa prvotného odhadu, bez testovania. Druhú farbu použijú na zakreslenie miesta, kde skutočne svoju kosť nahmatajú, orgán počujú ap. Ešte viac sa tak zvýši ich bádateľská motivácia.

TIP: Podporte deti v testovaní svojich odhadov. Kedy lepšie počuť srdce? Čo tak si zabehať? Ako zrýchliť dýchanie? Stačí pár skokov.

2. Drevený kostlivec
Triedu rozdeľte do rôzne veľkých skupín – väčšia časť triedy bude tvoriť kostlivca z prírodnín, menšia časť orgány z listov (žiaci si vyberú, kto chce čo tvoriť). Skupina „kostlivcov“ bude mať za úlohu rozdeliť sa na menšie skupiny, každá skupina dostane časť kostry (nohu, ruku, hrudník, lebku, chrbticu, panvu atď.). Úlohou bude zostaviť DREVENÉHO kostlivca – kostru z prírodnín (vetvičiek, šišiek, kameňov, kôry).

3. Listové orgány
Skupina „orgánov“ bude mať za úlohu nájsť v okolí čo najrôznorodejšie listy a z nich potom vybrať tie, ktoré môžu predstavovať jednotlivé orgány. Listy je vhodné zaťažiť alebo nalepiť (ak fúka).

Popisy
Skupina pripraví pre druhú skupinu sadu popisov (základné názvy kostí alebo orgánov). Žiaci môžu názvy napísať na kamene či kartičky. Obťažnosť vyberte podľa úrovne vedomostí detí.


4. Zdieľanie
Skupiny si navzájom vymenia sadu popisov a rozmiestnia ich ku kostre či listovým orgánom tam, kam si myslia, že patria. Nasleduje diskusia, čo kde je. Nie je potrebné príliš hodnotiť. Úloha s popismi skôr otvára diskusiu: Kto čo využil pre určitý orgán alebo kosť? Čo bolo najťažšie vymyslieť a nájsť? Čo bolo ľahké? Čo žiakov prekvapilo?

TIP: Svaly
Ak máte čas a chuť, môžete so žiakmi tvoriť ešte svaly. Najprv si žiaci môžu ohmatávať svoje telo a zisťovať, kde všade asi majú svaly. Potom si pripravia kostlivca a skúsia mu priradiť svaly, aby sa mohol „hýbať“. Žiakom môžete v tejto fáze pomôcť nákresom svalov v knihe. Dôležité je vybrať vhodný materiál pre vytvorenie svalov. Nám najlepšie fungovala tráva, lepšie suchá než čerstvá. Pri postupnom plnení kostlivca vznikali výborné otázky a debaty o tom, odkiaľ a kam vedú naše svaly.

TIPY DO TRIEDY
Nástenný obraz: Pokiaľ bude priestor a záujem, možno si dreveného kostlivca a listové orgány nalepiť a vyvesiť aj v triede.

Zostava kostí: Ak žiaci nájdu či vyrobia (napr. z bazy) naozaj vydarenú zostavu kostí, uschovajte si ju. Kostlivca tak môžete opakovane vytvárať v triede či znovu vonku.

TIP: Kostra na chodníku
Ide o rýchlejší variant, ktorý ale nemožno odniesť domov. Stačí, keď sa žiaci napr. vo dvojici či trojici navzájom obkreslia kriedou. Získajú siluetu, ktorú môžu vyplniť vetvičkovými kosťami či listovými orgánmi. Niektoré skupiny môžu svoju postavičku nakŕmiť bobuľami.

PREČO SA VENOVAŤ ĽUDSKÉMU TELU VONKU?
Prečo lekciu neurobiť radšej v triede? Verzia vonku ponúka oveľa viac:

UVOĽNENIE a potom lepšie SÚSTREDENIE SA – pri hľadaní prírodnín sa žiaci prirodzene vybehajú, vyskáču, uvoľnia. Ich mozog potom nové zážitky, informácie a súvislosti chápe oveľa lepšie.

RIEŠENIE PROBLÉMOV – ak žiaci nedostanú všetky pomôcky pripravené vopred učiteľom, musia pri hľadaní prírodnín (čo z čoho urobiť) zapájať ďaleko viac zručností; vyhodnocovať, porovnávať, pracovať so svojou chybou, hodnotiť, spolupracovať a ďalšie. Ide o úžasný tréning, ktorý v triede zvyčajne nefunguje tak intenzívne.

Skúmanie VLASTNOSTÍ – keď žiaci vyberajú vhodné prírodniny, znovu skúmajú, aké drevo je ohybné, kde možno ľahko odlúpnuť kôru, ako sa líšia tvary listov a podobne. Získavajú tak ohromné množstvo informácií a skúseností, ktoré práve potrebujú.

ZNALOSTI a SÚVISLOSTI – pri práci s prírodninami sa žiaci znovu stretávajú s druhmi stromov. V praxi objavujú, že nie všetky druhy stromov majú ohybné tenké vetvičky, alebo opäť zisťujú, aké farby listov sú pre ten-ktorý druh typické.

EMÓCIE – vonku sa prepájajú staršie informácie s novými súvislosťami a skúsenosťami. Navyše vonku je všetko spojené so silnými pozitívnymi emóciami, vďaka čomu náš mozog uchováva takéto informácie omnoho spoľahlivejšie a ľahšie si ich vybaví.

Autor: Justina Danišová, Učíme se venku

Pracovný list v PDF na stiahnutie:

Zdieľaj tento príspevok