Aktivita: Malí dendrológovia

Viete, aké ovocné dreviny rastú okolo vás a aké tam rástli v minulosti?

Mnohých prekvapí, že nielen v menších obciach, ale aj mestách nás obklopujú ovocné kríky a stromy, ktorých plody sú jedlé. Kde všade rástli ovocné stromy v minulosti a ako sa ich plody využívali? Skúste si spraviť spoločný výskum v krajine, ale aj medzi ľuďmi. Zahrajte sa na ovocinárov a pátrajte po príbehoch ovocných stromov vo vašich obciach.

Predmet: prírodopis, prírodoveda, biológia, environmentálna výchova .

Ročník: 1. a 2. stupeň ZŠ 

Doba trvania: 2 vyučovacie on-line hodiny s minimálne 1-týždňovým rozstupom (čas na prácu v teréne a doma)

Ročné obdobie : jar – jeseň

Pomôcky do terénu:
písacie potreby, atlasy, aplikácia PlantNet (mobil), vytlačená mapka, vytlačený mapovací hárok (na konci aktivity)

Cieľ :
žiaci budú objavovať pestrosť výskytu ovocných stromov v obciach, pátrať po tom, ako to bolo v minulosti a diskutovať o premenách krajiny.

Postup:
Aktivita je veľmi variabilná a prispôsobivá tomu, aké je zloženie žiakov vo vašej triede (z akých obcí pochádzajú), na akom území sa bude prieskum robiť, koľko času na ňu vyhradíte, prípadne pre akú vekovú skupinu je určená. Závisí aj od toho, či vaši žiaci pochádzajú z jednej menšej obce, väčšieho mesta, alebo máte spádovú školu, kam dochádzajú žiaci z rôznych obcí a miest. Na základe toho sa môžete rozhodnúť, aký postup pri mapovaní stromov zvolíte. 

Odporúčame robiť túto aktivitu so žiakmi cez on-line vyučovanie/stretnutie, kde ste všetci spolu pripojení a môžete diskutovať.

1. on-line stretnutie:

Rozprávajte sa so žiakmi o tom, aké ovocné stromy a kry poznajú a aké podľa nich môžu rásť v ich obci/meste. Môžete si zároveň ujasniť, čo všetko ovocné stromy sú (že sem patria aj šípky, hlohy, ale aj liesky, orechy, gaštany či jarabiny). Pokúste sa spraviť zoznam všetkých ovocných drevín, ktoré môžete v krajine nájsť. V akých formáciách môžu v krajine rásť? Vedia, čo je solitér, aleja, stromoradie, ovocný sad? Rozprávať sa môžete aj o tom, aká je podľa žiakov tradícia pestovania tých-ktorých ovocných druhov v obciach a na čo sa ovocie zvyklo využívať. Vyjadriť tak môžu hypotézy, ako to bolo v minulosti a ako je to v súčasnosti. Tieto hypotézy si budú následne overovať.

Zadanie do terénu:

Predstavte žiakom, čo ich čaká. Vyberú sa samostatne alebo s rodinou do terénu a budú pátrať po ovocných drevinách – stromoch a kroch. Na on-line stretnutí sa môžete navzájom dohodnúť, kto sa vyberie do ktorej časti obce-mesta, aby ste si územie rozdelili, vyhli sa prekryvom a zmapovali čo najväčšiu časť. Je na vás, či budete mapovať len voľnú krajinu, alebo aj súkromné záhrady

Odporúčania, čo by si mali vziať do terénu so sebou, nájdete v pomôckach

Ak mapujú stromy na jar, určujú sa na základe listov, ak na jeseň, pomáhajú aj plody. Pre istejšie určenie môžu využiť rôzne atlasy, ako aj mobilnú aplikáciu na poznávanie rastlín Plantnet.

V teréne žiaci zapisujú druhy drevín (solitérne, línie, sady) s číslom do vytlačenej mapky (stiahnutej napr. zo serveru mapy.cz)  a zapisujú údaje do mapovacieho hárku.

• tip: do vytlačenej mapky sa najlepšie píše čiernou fixkou.
• Môžete sa tiež dohodnúť, že zmapované stromy, aleje alebo ovocné sady doma z vytlačenej mapy zaznamenajú aj na spoločne zdieľanú mapku na internete, ktorá sa dá vytvoriť napr. cez google maps (vaše miesta – mapy – vytvoriť mapu). Táto mapa sa dá zdieľať so žiakmi prostredníctvom ich e-mailov. Každý zo žiakov, ktorý zmapoval stromy, ich tak môže do nej pridávať ako body, ktoré pomenuje (jabloň, hrušková aleja, čerešňový sad…..
• Okrem terénneho výskumu môžu mať žiaci aj ďalšiu úlohu – a to zistiť, aká bola tradícia pestovania a spracovávania ovocia v obci/meste v minulosti.

  Pracovať môžu s literatúrou, internetov, a najmä pýtať sa staršej generácie – starých rodičov, susedov… Môžu a zamerať na otázky:

• Ktoré druhy ovocných stromov sa pestovali najviac?
• Kde boli v minulosti ovocné výsadby a teraz tam už nie sú?
• Ako sa ovocie spracovávalo a čo sa z neho vyrábalo?
• Ak ovocné stromy ubudli, tak kedy a prečo sa to stalo?

2. on-line stretnutie. Toto stretnutie môže prebiehať nasledovne:

úvodné diskusné koliesko, v ktorej bude mať každý možnosť sa vyjadriť, ako prebiehala jeho časť úlohy,. Môže povedať, čo zažil, čo ho prekvapilo, čo sa naučil, prípadne s akými problémami sa stretol.

Následne môžete vy ako učiteľ/ka zdieľať obrazovku svojho počítača a ukázať mapku s ovocnými stromami na internete, ktorú sa vám podarilo spoločne so žiakmi vytvoriť.

Pre porovnanie si môžete stiahnuť aj historickú ortofotomapu z územia z roku 1950 a počas stretnutia ju tiež ukázať žiakom. Môžete ju porovnať so súčasnou mapou.

Nasledovať môže záverečná diskusia, kde sa môžu žiaci podľa chuti vyjadriť k tomu, čo ich zaujalo. Diskutovať môžete s využitím zistených informácii a historickej mapy na otázky:

• ako sa krajina a výskyt ovocných drevín zmenil v porovnaní s minulosťou?
• prečo je to v súčasnosti inak? Aké historické a kultúrne udalosti sa na zmene mohli podieľať?
• má podľa žiakov zmysel chrániť ovocné stromy? Ak áno, prečo a ako sa na tom vedia podieľať oni?

Mapovací hárok
Každý žiak môže ísť do terénu okrem mapy vybavený nasledujúcou tabuľkou a mapkou, do ktorej zakresľuje body a píše k nim čísla jednotlivých stromov.

Hárok si stiahnite tu: