Ktorý druh jablone je na Slovensku náš pôvodný, teda domáci?
Jabloň planá je u nás pôvodná, divo-rastúca. Jabloň domáca to síce má v mene, ale je iba „zdomácnená“. Pestujeme ju už niekoľko storočí na záhradách a jej plody konzumujeme, ale vznikla ako kríženec divokých druhov jabloní. Jej hlavným predkom je jabloň Sieversova, ktorej korene siahajú až do Ázie.
Na obrázku je náš najväčší ovocný strom. Ako sa volá?
Všetky 3 druhy dorastajú do obrovských rozmerov, ale za náš najväčší strom sa považuje jarabina oskorušová, ľudovo „oskoruša“. V lese býva vysoká aj 30 metrov, a keď rastie na lúke, priemet koruny vie mať aj 20 metrov. Dostala sa k nám prirodzene zo Stredomoria a jej plody – oskoruše – sú veľmi zdravé.
Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity sa na Slovensku ešte na prelome 19. a 20. storočia pestovalo okolo:
Približne 300 odrôd jabĺk sa kedysi pestovalo vo väčšom, dnes sa komerčne pestuje okolo 8 – 10 hlavných odrôd. Na našom vidieku, v starých záhradách a sadoch, však stále vieme nájsť 2 až 3 stovky starých odrôd. Mnohé z nich sú však len na pár stromoch a ohrozené zánikom.
Jedna z najslávnejších starých odrôd sa pestuje a predáva aj v súčasnosti a môžeme si ju kúpiť aj v našich obchodoch. Jedná sa o:
Kto z nás nikdy neochutnal „goldenku“? Golden delicious, alebo „Zlatý delícius“ je skvelá stará odroda s banánovou arómou. Na jej počiatku rástol len 1 strom tejto odrody, ktorý v roku 1880 našli náhodne na konci starého sadu v USA. Hoci má v názve „zlatý“, v obchode je Golden často skôr zelený. Plody sa totiž zberajú nedozreté - skôr, než by sa mali.
Existuje skupina hrušiek, ktorej plody sú zrelé až vtedy, keď sú zvnútra veľmi mäkké a takmer hnedé. Ľudovo sa takéto hrušky nazývajú:
Hniličky sa naozaj jedia až vtedy, keď vyzerajú, že sú hnilé. Vtedy ich chuť vynikne. V minulosti boli vyhľadávané najmä na sušenie. No a názvy „hnedky“ a „hnilce“ sme si vymysleli ☺
Na obrázku je stará odroda jablone, ktorá pochádza z Normandie z roku 1510. Hoci vznikla už v ďalekom stredoveku, pestuje sa aj dnes, a to i v slovenských záhradách. Volajú ju tiež „Zlatá renetka“ a jej oficiálny názov je:
Parména je jednou z najstarších odrôd, ktoré u nás vieme nájsť. Má výbornú, korenistú chuť a je vhodná aj na varenie, sušenie a do muštu. V pivnici vydrží až do januára. Ostatné spomenuté odrody tiež existujú, no nepodobajú sa.
Poznáte drevinu na fotke, ktorá je u nás pôvodná a kvitne už v marci, kedy“svieti” na žlto v lesoch?
Drieň kvitne ešte pred rozvinutím listov, čím patrí medzi prvé kvitnúce kry. Plodmi sú červené drienky, ktoré sú jedlé. Z ich semien sa zvykla pražiť náhrada kávy.
V období komunizmu došlo na Slovensku k veľkému úbytku ovocných stromov z krajiny. Proces, ktorý k tomu prispel, nazývame:
V období 50. a 60. rokov prebiehalo na Slovensku sceľovanie pozemkov, ktoré bolo súčasťou tzv. „združstevňovania“. Malé políčka sa spájali do obrovských lánov a ovocné stromy medzi nimi sa často vytrhávali buldozérmi, či vyhadzovali do vzduchu dynamitom. Zaniklo mnoho medzí, stromoradí a solitérnych ovocných stromov.
V Bielych Karpatoch sa podarilo uniknúť združstevňovaniu tomuto 200-ročnému stromu, ktorý tiež vyhral súťaž Strom roka 2015. Ide o:
Stromom roka 2015 sa stala hruška Ružová z Bošáce, z osady Zabudišová. Ide o krajovú odrodu hrušky, ktorej stromy rastú len v tomto regióne a dosahujú obrovské rozmery.
Projekt, vďaka ktorému v súčasnosti školy po celom Slovensku pomáhajú zachraňovať staré odrody jabloní a hrušiek, sa volá:
SadOVO funguje už štvrtým rokom a na školských dvoroch pribudlo už 300 stromov vzácnych starých odrôd, ktoré žiaci a učitelia využívajú pri výučbe vonku. A čo vy, vysadili ste už nejakú starú odrodu? Ako vraví jedna múdrosť - najlepší čas na výsadbu stromu bol pred 20 rokmi (to by ste už mali plody), a druhý najlepší čas je teraz. Respektíve, najbližšiu jeseň! ☺
